Press centrum

Zlepšiť imidž Bratislavy je len s polovice úlohou pre marketérov. Druhou polovicou pre politikov a občanov.

 „Bratislava by sa nemala pokúšať byť malou Viedňou, alebo Prahou. Presne tak ako pri marketingu produktov sa treba odlíšiť od ostatných konkurentov,“ povedal marketingový odborník profesor Peter Littmann na prednáške Mesto ako značka, ktorú organizoval tento týždeň Inštitút urbánneho rozvoja. Témou prednášky bola marketingová stratégia samosprávy, ktorá by mala do mesta pritiahnuť nových turistov a investorov.

DSC_3020

Marketing bez dobrého produktu nefunguje

 

Peter Littmann upozornil, že pozitívny imidž mesta sa nedá dosiahnuť len marketingom. „Môžete robiť ten najlepší a najinteligentnejší marketing na svete, ale keď nemáte dobrý produkt a zákazník je z neho dokonca rozčarovaný, tak marketing nepomôže,“ hovorí . V prvom rade je preto podľa neho potrebné vytvoriť atraktívnu ponuku.

Bratislava by mala podľa Littmana ponúknuť  výstavy, koncerty, divadlo, operu alebo dobré reštaurácie. Mesto treba urobiť atraktívne pre návštevníkov a aj pre domácich svojou ponukou a nie tým, že je lacné. Preto sa podľa P. Littmanna stáva, že Bratislava je cieľom najmä pre turistov túžiacich po lacnej zábave a vyčíňaní, ale chýbajú rodiny s deťmi, milovníci kultúry alebo histórie, ktorí prinášajú do mesta väčšie tržby.

„To že nie sú peniaze je výhovorka. Peniaze sú. Je to len otázka priorít,“ vyvracia P. Littmann často používaný argument, prečo sa veci nedajú zlepšiť. „Mesto predstavuje orchester a starosta dirigenta. Nutná je politická vôľa,“ konštatuje. Politik v snahe byť znovu zvolený robí podľa neho veci, o ktorých vytuší, že ich ľudia chcú. P. Littmann preto vyčíta obyvateľom Bratislavy prílišnú pasivitu. „Na Slovensku a v Bratislave je veľa šikovných ľudí, ale mám ten pocit, že zmeny nemajú u vás tú najvyššiu prioritu,“ konštatuje.  Verejnosť a média by mali podľa neho vytvoriť väčší tlak na zlepšenia.

DSC_3011

Dá sa to i za desať rokov

Následne po zlepšení ponuky sa môže začať práca marketéra na imidži. Susedná Viedeň bola napríklad podľa P. Littmanna ešte pred pár rokmi zaprášeným a nudným mesto, ktoré sa spoliehalo na svoju históriu a tradíciu hlavného mesta niekdajšej ríše. „Dnes je Viedeň modernou municipalitou, ktorá svoju tradíciu nezahodila, ale má i modernú ponuku vo všetkých oblastiach. Imidž Viedne sa v priebehu desiatich rokov veľmi zmenil. To sa dá,“ ubezpečuje P. Littmann.

Podobný vývoj prebehol v Glasgowe s imidžom dovtedy priemyselného mesta, využilo svoj štatút európskeho hlavného mesta kultúry a na jej ponuke postavilo i svoju súčasnosť. „Keď som ale bol pred nedávnom v Košiciach, podobný tlak na využitie tejto príležitosti som necítil.“ Amsterdam zas bol mestom drog a prostitúcie. To sa úplne zmenilo. „Dnes je to moderné, fantastické mesto, chváli P. Littmann.

Hamburg, v ktorom žije, je podľa neho tiež príkladom zmeny imidžu. Teraz je vo vnímaní Nemcov synonymom pekného mesta. No ešte pred pár rokmi to tak nebolo. Profesor hovorí, že je to zásluhou marketingu. Senát Hamburgu v roku 2004 zisťovať aký je imidž mesta. Zistil, že vtedajšia identita bola príliš rôznorodá a nikto o meste dokopy nič nevedel. Podobne ako o Bratislave.

Hamburg sa rozhodol komunikáciu založiť na svojich silných stránkach. Komunikovať to, čo bolo v meste dobré. Výsledkom za deväť rokov bolo zdvojnásobenie počtu turistov na 40 miliónov ročne. Zlepšila sa i spokojnosť a hrdosť obyvateľov.

„Marketingový riaditeľ Coca-coly má ľahšiu úlohu ako marketér samosprávy,“ porovnáva P. Littmann. Produkt výrobcu nealkoholických nápojov je totiž jasný. Riaditeľ môže jednoducho určiť cenu, spôsob predaja a koncepciu marketingu. No keď hovoríme o meste, ide o veľmi komplexnú ponuku. Mesto musí spĺňať požiadavky detí, dospelých aj starých ľudí. Výkon samosprávy je navyše závislí od veľkého počtu osôb.

Druhá šanca pre Bratislavu a Slovensko

Profesor Littmann zdôrazňuje, že budovanie imidžu je dlhodobým procesom. „Nie je to otázkou dvoj mesačnej, alebo dvoj ročnej kampane. Musí ísť o systematickú zmenu,“ hovorí. Konštatuje, že mnohí si mýlia imidž s reklamou. Deje sa to u firiem po celom svete. „Firmy chcú zmeniť imidž reklamnou kampaňou, no tým nezmenia nič.“ Vytvorenie novej identity a konkurencieschopnej značky predstavuje dlhodobý proces. Vytvorenie úspešnej značky trvá desaťročia. „Nie je to jednorazová kampaň,“ prízvukuje P. Littmann.

Slovensko tak napríklad podľa neho nevyužilo príležitosť organizovania Majstrovstiev sveta v ľadovom hokeji pred dvoma rokmi. Dôvodom bolo práve to, že nenadväzovala následná kampaň. „Majstrovstvá sveta neboli prepadák, no neboli súčasťou dlhodobej vízie a stratégie komunikácie. Nemohli teda nič zmeniť.“ Ďalšiu šancu bude podľa neho Slovensko v roku 2016, keď bude pol roka predsedníckou krajinou Európskej únie.

 

 

Správa je abstraktom z prednášky profesora Petra Littmanna Mesto ako značka, ktorú 4. júna organizoval Inštitút urbánneho rozvoja.

Jury zavesil kariéru speváka na klinec. Svoju budúcnosť našiel v boxe!

Znie to síce ako vydarený žart, no aspon malý kúsok pravdy na tom je :-) Punk-rocker z dobre známej skupiny Konflikt prial výzvu šampióna slovenského boxu Tomiho Kida, ktorý ho pozval do ringu odmerať si navzájom sily. “Zápas” týchto borcov prebehne už tento piatok (05.04.2013) vo večerných hodinách počas 24hodinového maratónu boxu Tomiho Kida v Galantskom obchodnom centre Jaspark.

Práve tam sa totiž uskutoční prvá zo zastávok boxerskej tour maratónov po Slovensku – SLOVENSKO DO RUKAVÍC. Obchodné centrum Jaspark sa úderom 15.hodiny premení na boxerský ring, kde sa počas 24hodín vystriedajú športovci z domácich klubov a priblížia tak krásu tohto športu. Do ringu vstúpia počas maratónu aj známe osobnosti zo športu či médií, ktorí okúsia, čo znamená prekonať seba a svoje telo.

Jury, v pozícii bojovníka za tím hudobníkov, sa netají tým, že pred súbojom nenecháva nič na náhodu. Svoj image drsného punk-rockera zamenil za športový štýl a\’la Jury Tyson v pravej boxerskej výbave. Kto bude v tomto dueli víťazom, a kto si bude “lízať rany”?

Držíme palce, Jury!

Pripravte sa vážení…. tento rok bude o BOXE!!!

Tomi Kid Kovács, KO BOX CLUB Galanta a MediaDom odštartujú už tento piatok boxerskú tour maratónov po Slovensku – SLOVENSKO DO RUKAVÍC. Prvou zo zastávok bude Galanta, domáca pôda nášho profiboxera. Obchodné centrum Jaspark sa úderom 15.hodiny premení na boxerský ring, kde sa počas 24hodín vystriedajú športovci z domácich klubov a priblížia tak krásu tohto športu.  Do ringu vstúpia počas maratónu aj známe osobnosti zo športu či médií, ktorí okúsia, čo znamená prekonať seba  a svoje telo.

V programe uvidia návštevníci centra ukážky boxerskej rozcvičky, verejných tréningov, nácvikov vo dvojiciach a priučia sa praktikám boxu. Pozvanie do ringu priali, a na vlastný galavečer boxu sa už usilovne pripravujú členovia zoskupenia MUFUZA v zostave Ivo Hlaváček, Ján Ďurovčík, Marián Labuda, Ivan Jakeš, Rasťo Sokol, Ivan Maljar, Ladislav Pecko, Stano Gális a Marcel Forgáč. Silu, a to nielen v hrdle predstaví aj Jury zo skupiny Konflikt, ktorému kompletná boxerská výstroj už visí v domácom šatníku medzi punk-rockerskými kúskami.  Pre pastvu očí pánskeho publika predstavia svoje údery aj krásne dámy v bloku ženského boxu, a na odvetu z minulého roka sa pripravuje aj Lukáš Hoffmann.

Tomi Kid so svojim tímom nezabudli ani na tých najmenších, pripravené sú ukážky základov boxu, hry a sprievodné atrakcie.

Slovensko ŠTARTUJEME dátumom 5-6.4.2013 v Galantskom Obchodnom centre Jaspark a Tomi Kid odkazuje: “Pripravte sa vážení…. tento rok bude o BOXE!!!”

Program

15,00

  • slávnostné otvorenie podujatia hosťom
  • ukážka boxerskej rozcvičky
  • nácvik vo dvojiciach

18.00

  • dámy v ringu – Dangerous ladies

20.00

  • MUFUZA a hostia – zálady boxu a galavečer ( Ivo Hlaváček, Ján Ďurovčík, Marián Labuda, Ivan Jakeš, Rasťo Sokol, Ivan Maljar, Ladislav Pecko, Stano Gális, Marcel Forgáč …), hostia Lukáš Hoffmann, Jury (Konflikt)

00.00

  • night show
  • KO BoxClub Galanta maratón boxu, hry, série zverencov klubu
  • verejný nočný box – nočný maratón pre verejnosť
  • nočná súťaž, DJ, diskotéka

06.00

  • boxerská ranná rozcvička
  • lapy s trénerom
  • hry, box pre najmenších
  • základy boxu – detský domov Sereď

11.00

  • tanečná show Calma (Galanta, hip-hop)
  • Box klub Tvrdá Päsť Galanta-Senec
  • Bulldog team
  • Boxing Club Galanta

13.00

  • záverečný duel – hosť Ján Zachara (Olympijský vítaz na XV. letných olympijských hrách 1952 v Helsinkách v hmotnostnej kategórii do 57 kg)
  • zápis odboxovaných hodín
  • autogramiáda
Počas podujatia: hudobný vstup Kajo a Dj Luko, tanečné vystúpenia, GO GO tanečnice, detský svet – maľovanie na tvár a iné 

Zmena programu vyhradená

Ďalšia zo série boxerských maratónov je naplánovaná na koniec júna 2013 a Tomi Kid sa tak presunie so svojim tímom na stredné Slovensko. Viac info už čoskoro.

Saxo Bank: Cyprus nie je prvý, ale len další prípad zdanenia bankových vkladov.

Daň z vkladov je už v Taliansku aj v Španielsku. Zle jazyky na niektorých talianskych internetových stránkach tvrdia, že sa pripravuje daň z vkladov vo výške 15-20 percent. Nepokladáme tento zdroj informácii za dôveryhodný, no vezmite prosím do úvahy, že Taliansko a Španielsko už takú daň majú. Taliansko má od decembra 2011 daň vo výške 0,015 percenta zo správy aktív (assets manažment) a len pred pár týždňami dostala španielska vláda od súdu súhlas na uvalenie 0,2-0,3 percentnej sadzby z bankových depozít.

Takže Cyprus nie je jediný prípad, ale je len pokračovaním praktík, ktoré už fungujú. Dovoľte mi preto, varovať vás: skutočnosť, že tieto dane sú teraz nízke znamená len to, že sa budú zvyšovať, tým ako budú chcieť vlády maximalizovať výnos z nich. V Dánsku napríklad začínala daň za pridanej hodnoty na úrovniach jeden až dve percentá a skončila na 25 %.

Bankám sa finančných trhoch darí stále menej. Kurzy ich akcii smerujú nižšie. Prelomili už svoju dolnú hranicu podpory, na čo som upozorňoval vo včerajšom článku.

http://www.mediadom.sk/saxo-bank-ako-cyprus-zahybal-komoditnym-trhom/

Hlavný ekonóm Saxo Bank Steen Jakobsen

Saxo Bank: Banky patria do stredobodu pozornosti … a to nie je dobrá správa

 

Potvrdiť smerovanie trendu musia vždy banky a ich pozície na finančných trhoch. Tie nanešťastie v ostatnom čase klesajú.

Európsky bankový index zaznamenal v pondelok veľkú stratu a teraz sa nachádza na úrovni podpory, ktorú si potrebuje udržať.

Index bankových úverov stúpa, tiež sa teda vyvíja negatívne:

To je hlavný dôvod, prečo by bankové vklady mali prúdiť z talianskych, španielskych a portugalských bánk. Koncept bail-in u všetkých druhov aktív nedá investorom inú možnosť ako vyhľadávať bezpečné prístavy. Len málo bude teda podľa mňa záležať na tom, či uvidíme európsku verziu švédskeho bankového modelu, ktorý bol financovaný zdanením aktív z celej Európy (alebo eurozóny).

Počas rokov 1991 a 1992 spľasla realitná bublina v Švédsku. Výsledkom boli početné zlyhania úverov a rozsiahly úpadok bánk. Príčiny boli podobné ako v hypotekárnej kríze z rokov 2007 a 2008.

Vláda situáciu riešila nasledovnými krokmi:

  • Oznámila, že štát bude garantovať všetky bankové vklady, veriteľov všetkých 114 bánk.
  • Švédska vláda odhadla toxický bankový dlh, ale banky i tak museli vláde vyčísliť všetky straty. Podiely veľkých bánk, ktoré zostali fungovať, boli zriedené súkromnou rekapitalizáciou (to znamená, že sa ich aktíva predali novým investorom). Držitelia dlhopisov bánk boli uprednostnení.
  • Nordbank a Gӧtabank dostali finančnú pomoc a boli znárodnené za náklady 64 miliárd korún. Ich toxický dlh prebrali štátne spoločnosti správy aktív – Securum a Retriva. Tie neskôr predávali ich aktíva, najmä reality, ktoré banky držali ako kolaterál za zlé dlhy.
  • Keď boli ohrozené aktív neskôr predané, zisk si nechal štát a vláda získala peniaze i predajom podielov v znárodnených bankách, ktorý prebehol spôsobom verejnej súťaže.
  • Švédsko vytvorilo Úrad bankovej podpory, ktorý dohliada nad spoločnosťami, ktoré potrebujú rekapitalizáciu.

Tento bailout v úvode stál približne štyri percentá švédskeho HDP, ale neskôr sa podpora znížila na najviac dve percentá podľa daných požiadaviek na podporu.

Dnes sú banky krajín Club Med podľa na tabuľky z Bloombergu  pod tlakom.

Na záver: potrebujeme zastaviť rozšírenú prax, keď sa vládne dlhopisy používajú ako indikátor recesie, alebo úpadku. Trh vládnych dlhopisov nie je voľný trh. Je manipulovaný hrozbami, intervenciami v podobe likvidity alebo politických vyhlásení. Nepredstavuje teda hodnotu!

Novým indikátorom rizika sú banky a ich výkon vážený veľkosťou a významom v pomere k bankám v USA. Pamätajte, že riziko sa zvyšuje i bez ohľadu na osud Cypru.

Steen Jakobsen, hlavný ekonóm Saxo Bank

Má za sebou 22 zápasov a ostáva stále nezdolaný.

Tomi Kid o sobotňajšom zápase v maďarskom Szentesi.

Na galavečeri v maďarskom Szenteszi, ktorému predchádzalo niekoľko kvalitných boxerských súbojov, najmä domácich reprezentantov sa krátko pred 21 hodinou objavil náš borec, ktorého súperom bol Péter Vécsei. Hľadisko bolo jasne na strane Tomiho Kida, čo dávalo aj hlasito najavo. Náš boxer začal nebojácne a tvrdými údermi nedal od začiatku súperovi šancu na víťazstvo.  Piate kolo sa Tomiho súper už len bezmocne opieral v kryte o povrazy. Tomi zvíťazil technickým KO v 5. kole, po predchádzajúcich dvoch odpočítavaní súpera. Tomi Kid odchádzal z ringu so slovenskou zástavou na ramenách. Priniesli mu ju fanúšikovia, ktorí ho sprevádzajú na všetkých zápasoch.

“Snažil som sa boxovať disciplinovane a  technicky, počúval som rady trénerov a cítil som sa v ringu veľmi dobre. Zápas s Vécseiom hodnotím z môjho pohľadu ako slušný a vydarený, divákom sa určite páčil. Zo začiatku to bolo trochu silené, každý úder som potiahol, bol silný a dobre dopadol. Potom som sa rozboxoval do druhého a tretieho kola a prišiel čas na to, keď súper išiel prvý krát na zem. Boxoval som pekne s prehľadom, no hlavne som si išiel za svojím cieľom. Nechcel som spraviť chybu,súpera som si pomaly rozobral a nevrhol som sa do rán bezhlavo. Vécseiovu silnú zbraň, ktorou je výpad predným hákom som zvládal korigovať a súper boxoval toľko, koľko som mu ja dovolil.Mojim úderom sa bránil, nechcel sa otvoriť a mal veľkú výdrž. No mojou výhodou bolo, že som bol rýchlejší. Hoci to nebol zápas o titul, v žiadnom prípade som ho nepodcenil a bojoval som ako za zisk cenného opasku. Základ je, že ma súper netrafil.V piatom kole sa to celé ukončilo tretím počítaním a mojim víťazstvom.”

Saxo Bank: Ako Cyprus zahýbal komoditným trhom

 

Kríza v eurozóne sa minulý týždeň opäť dostala do popredia a hlavným zdrojom neistoty na svetových trhoch sa stal Cyprus. A táto neistota sa potom odrazila aj na komoditných trhoch. Pod horší výhľad pre Európu sa ale podpísali aj indexy nákupných manažérov a vôbec najhoršie dáta dorazili z Francúzska. Ukazuje to na zmenu trendu. Predtým bol totiž veľký rozdiel len medzi bohatým severom a chudobným juhom, teraz sa začína prejavovať aj rozdiel medzi kľúčovými štátmi Európskej únie – Francúzskom a Nemeckom. Väčšej nervozite na globálnych trhoch pomohli zabrániť indexy nákupných manažérov v Číne a Spojených štátoch, ktoré obidva rástli.

Medi sa nepodarilo odraziť smerom nahor aj napriek tomu, že PMI v Číne a Spojených štátoch rástlo. Hoci obe krajiny sú najväčším spotrebiteľom tohto priemyselného kovu, medi zabránili v posilnení práve udalosti na Cypre a ďalšie slabé dáta z európskej ekonomiky. Počas týždňa sa tak meď dotkla svojich sedemmesačných miním, čo zodpovedá zhruba desaťpercentnému prepadu od februárových maxím. Krátkodobý výhľad tak pre meď zostáva neutrálny až zhoršený, a to vďaka vysokým zásobám a rastu dodávok tejto suroviny. Tieto dva faktory v podstate vylučujú akýkoľvek pokus o zmenu trendu.

Ceny obilnín na burzách v Chicagu i Paríži sa mierne zdvihli. Dôvodom sú nízke dodávky v Európe a relatívne lacná kukurica v Spojených štátoch, ktorej spotreba aj vývoz rastú. Podľa štatistík agentúry Bloomberg by dokonca počas nadchádzajúcej sezóny mohla plocha vysadenej kukurice dosiahnuť najvyšších hodnôt od roku 1936.

Medzinárodná rada pre obilniny zase očakáva, že to povedie k deväťpercentnému zvýšeniu produkcie až na rekordných 927 miliónov ton, čo by mohlo pomôcť rýchlo zaplniť vyprázdnené sklady tejto komodity. Dramatický nárast produkcie kukurice sa už stihol odraziť v cenách forwardov, keď sa letné kontrakty predávajú s 22procentnou zľavou oproti súčasným cenám. Pritom ešte pred mesiacom bol rozdiel približne 19 percent.

Zásoby sójových bôbov sú tiež zatiaľ dostatočné, a to aj napriek tomu, že sa rekordná úroda kvôli obmedzeným odbavovacím kapacitám stále oneskoruje v brazílskych prístavoch. Cenám sóje pomohli niektorí z kupcov, ako je napríklad Čína, ktorí začali nakupovať sóju v USA.

Zlý týždeň zažili tzv. mäkké komodity. Najviac strácala bavlna, káva a cukrová trstina. Aj napriek súčasnému prepadu cien je bavlna jednou z najvýkonnejších komodít tohto roku. Korekcia sa tu už dlhú dobu čakala, a to najmä kvôli americkým farmárom. Tí sa totiž vďaka veľkým očakávaným ziskom tento rok rozhodli vysadiť oveľa viac tejto plodiny. V rovnakej dobe dorazili aj správy z Číny o chystanom odpredaji takmer jednej tretiny štátnych zásob bavlny. Tieto zásoby sa pritom snaží Čína dopĺňať už dva roky a počas tejto doby dokázala nazhromaždiť takmer desať ton. Počas nasledujúcich mesiacov chce ale tamojším spracovateľom približne tri tony bavlny odpredať.

Cena vysoko kvalitnej kávy arabica sa prepadla na takmer trojročná minimá. Dôvodom je očakávaná rekordná úroda kávy v Brazílii. Juhoamerická veľmoc je pritom najväčším producentom a exportérom tejto komodity.

Produkcia brazílskej kávy sa z roka na rok veľmi líši. Cena tohto typu kávy je pritom pod tlakom kvôli starostiam o dopyt zo strany Európy a tiež kvôli hojným zásobám ešte z minulého roka. Nakoniec by cena kávy mohla nájsť podporu vďaka tomu, že sa brazílska káva buď zdá ako príliš drahá alebo príliš lacná a navyše rozdiel cien oproti robuste sa znížil na najnižšiu hodnotu od roku 2008.

Vzácne kovy sa konečne dočkali aspoň mierne vzpruhy. Zlatu sa podarilo prekonať hranicu 1600 dolárov za uncu, avšak hodnota 1620 dolárov už bola nad jeho sily. Aj tak sa ale tomuto kovu darilo tri týždne po sebe zostať v kladných číslach, čo sa dá nazvať ako najdlhšia rely za posledný polrok. Zlato dokonca predstihlo aj striebro a platinu. Tá sa tak opäť obchoduje nižšie ako zlatý kov, zatiaľ čo striebro sa (v porovnaní rozdielu so zlatom) ocitlo najnižšie od augusta. Starosti trhom pridalo len ďalšie znižovanie pozícií u burzových obchodovaných produktov (ETP), čo je potrebné brať ako dôležitý investičný barometer. Pozície totiž klesali už šiesty týždeň v rade, a to napriek podpore zo strany vyšších cien zlata a rizikom nákazy od Cypru. Táto krajina bude dôležitou témou aj v nasledujúcich týždňoch. Korekcia potom môžu nastať vtedy, ak sa situácia okolo tohto problémového ostrova nebude nijako stupňovať. Ak sa zlatu ale podarí presunúť k 1620 dolárom za uncu, mohla by sa ďalšia hranica odporu vyšplhať až o 30 dolárov na 1650 dolárov a potom 1665 dolárov. Hranica podpory potom zostáva na 1567 dolároch.

Ropa Brent klesá už šiesty týždeň po sebe a teraz sa vrátila k dolnému koncu rozmedzia 105 až 115 dolárov za barel, ktoré prevažuje už od vlaňajšieho augusta. Ropa v prvom rade oslabovala kvôli nižšiemu dopytu spojenému s údržbou rafinérií, neistote okolo Cypru a tiež zvýšenými dodávkam zo Severného mora a Sudánu. Ďalej sa pod pokles ceny podpísala aj redukcia špekulatívnych pozícií zo strany hedgeových fondov. Ropa typu WTI a ropa Brent sa stále vyvíja odlišným smerom a rozdiel medzi nimi už sa znížil na najnižšiu hodnotu od vlaňajšieho augusta. V krátkodobom horizonte pritom nemožno vylúčiť jej ďalšie oslabovanie, ale ak hranicu podpory nasadíme na 107 až 109,5 dolára za barel, nemali by sme sa snáď mýliť.

Ole Hansen, komoditný stratég Saxo Bank

 

Šéf Saxo Bank: Brusel by sa mal za podmienky pre Cyprus ospravedlniť

 

Cyprus je ako pokusný králik. Návrh, keď sa má zabaviť časť vkladov klientov bánk, sme už mnoho rokov v civilizovaných krajinách nevideli. Vyzerá to tak, že u vkladov do 100 tisíc eur to neprejde, ale démon už je vypustený. Môže tak vzniknúť precedens pre podobné kroky inde. Uisťujem vás, že obavy má teraz naozaj veľa ľudí.

Možno by záchrana bánk veľkými investormi mohla byť v budúcnosti riešením, nie je to ale možné urobiť ex-post. Pravidlá musia byť jasné vopred. Nie je možné jednoducho niekomu zobrať peniaze. Je to veľmi zlý signál, ktorý bezpochyby vyvolá viac problémov, než ich vyrieši. Čo si investori pomyslia? Že to bude nabudúce ešte viac, alebo že k tomu dôjde aj u inštitúcií, ktoré v problémoch nie sú? Proste len v čase, keď nejaká vláda potrebuje peniaze?

Argument, že nejde o úplne čisté peniaze žiaľ neobstojí. Ak je podozrenie, že časť vkladov nie je čistých, treba obviniť majiteľa, nie uplatňovať paušálnu vinu na všetkých. To západne demokracie nerobia. Som tým šokovaný. Ak sú pochybnosti o pôvode peňazí, mali sa to prešetriť už dávno.

Eurozóna by sa teraz mala verejne ospravedlniť a sľúbiť, že už nič také nikdy nenavrhne. Ale ani to úplne nepomôže. A aj keď sa situácia na Cypre zlepší, budú z neho rovnako investori sťahovať peniaze.

Myslím si, že EÚ nenechá Cypru napospas. Je to súčasť partie pokru, keď všetci čakajú, až niekto žmurkne. Cyprus má možnosť napríklad získať nejaké peniaze zo svojich ropných rezerv. Pomoc ponúkli niektoré banky, cirkvi. Problém ale je, že aj keď sa riešenie nájde, rovnako bude asi veľa ľudí chcieť vybrať svoje peniaze z bánk.

Stále nie sme vonku z krízy. Euro je projekt stojaci na vratkých základoch. Potrebuje fiškálnu a politickú úniu. Ľudia na ulici to ale nechcú. Ani ja si nemyslím, že to je dobrý nápad. Kým nebude euro stáť na pevných základoch, uvidíme jednu krízu za druhou. Dúfam, že jedného dňa sa povie – dobre, urobili sme chybu, ale teraz už nebudeme dávať obrovské sumy a valiť ten kameň pred sebou.

Radšej peniaze poskytneme tým slabším štátom, aby z eurozóny odišli a nestrácali ďalej v porovnaní s Nemeckom konkurencieschopnosť. Veľa krajín môže skončiť ako Grécko. Nie je dobré ich stále stavať do pozície žobrákov s natiahnutou rukou. Európa potrebuje úplne inú politiku, ale nejaké jej znaky zatiaľ nevidím.

Signálom sú i výsledky talianskych volieb. Brusel si myslel, že môže vziať úradníka, strčiť ho na premiérsky post a ľuďom to nebude vadiť. A potom prídu prvé voľby a on sa len tak tak dostane do parlamentu … Brusel musí pochopiť, že potrebujeme politiku, ktorá má podporu medzi občanmi. Bez podpory ľudí ničoho nedosiahne.

Lars Seier Christensen, spoluzakladateľ a CEO Saxo Bank

Saxo Bank: Čo vyvolá cyperské rozhodnutie v južnej Európe?

Cyprus je v zložitej situáciu. Eurozóna mu dala nôž na krk. Žiadne riešenie nie je dobré, ale jeho nádej sa teraz upiera k Moskve. Pre obyvateľov eurozóny je ale dôležitejšie, čo sa stane v Taliansku a Španielsku. Čo urobia vkladatelia ich slabých bank. Začnú si hromadne vyberať svoje vklady?

Z pohľadu Moskvy, s ktorou predstavitelia Cypru v súčasnosti rokujú, je dôležité zachrániť depozity svojich občanov a firiem. No zároveň ale môže byť pomoc i krokom k získaniu nerastných surovín, konkrétne zemného plynu, ktorý na Cypre v uplynulých piatich rokoch našli.

Z pohľadu Európskej únie by tým vznikol stav, keď mimoeurópsky subjekt vstupuje do záchrany štátu z eurozóny a takýto krok je zo strategického hľadiska veľmi otázny.

Cyperčania sa možno spoliehajú, že Európa, ako v prípade Grécka, Španielska a iných štátov, ustúpi. Ale cyperský Gréci sú vo veľkej nevýhode keďže ich štát je príliš malý na to, aby bol zaujímavý pre Európu a navyše pôsobí ako takzvaná off-shorová destinácia, to znamená ako práčka peňazí. Eurozóna nemá rada takéto typy štátov. Preto si nemyslíme, že eurozóna by mala tendenciu ustúpiť. Práve naopak pritlačí viac ako v iných prípadoch.

Cyprus nemá štátne aktíva, ktoré by mohol obetovať a tak ponúknuť niečo na výmenu. Bude musieť pristúpiť buď na podmienky eurozóny alebo Ruska.  Nemá na výber. Na tomto prípade okrem toho vidíme, že záchranný mechanizmu eurozóny, takzvaný euroval, nefunguje. Celý tento mechanizmus nemá zatiaľ veľmi silné základy. Na to, aby fungoval, je treba najprv politickú a rozpočtovú úniu, ktorá neexistuje. Inými slovami, pri takejto záchrane by platitelia daní v eurozóne museli odkúpiť nekvalitnú banku alebo nekvalitný bankový sektor Cypru, čo nie je pre nich vôbec výhodné. Takže ťažko priechodné. Navyše by tým u ostatných problematických štátov a ich bánk vznikol pocit istoty, že neexistuje žiadne riziko. ESM tu vždy bude ako posledná rezerva.

Čo je však z nášho pohľadu najhoršie, vzniká precedens pre ostatných občanov zadlžených štátov. Krajiny PIGS, ktoré majú problém predovšetkým v bankovom systéme, budú čeliť takzvanému bank run. Ľudia sa budú snažiť vyberať peniaze a posielať ich mimo krajinu. To je veľmi nepríjemné a práve v tejto dobe, keď tieto banky a krajiny potrebujú záchranu, môže byť tento jav veľmi nebezpečný. Z makroekonomického hľadiska je teda Cyprus príliš malý na to, aby jeho problémy mali výraznejší vplyv na eurozónu. No v spektre dopadu na bankový trh bude odozva najväčšia

Karol  Piovarcsy, riaditeľ Saxo Bank pre strednú a východnú Európu

Saxo Bank: Karty majú v rukách vkladatelia bánk v južnej Európe

Analytik Saxo Bank Radim Dohnal upozorňuje, že v hre už nie je len Cyprus, ale celá slabá čast Európy, kde by sa mohli vkladatelia rozhodnúť hromadne si vyberať svoje úspory v bankách, či by sa destabilizovala i tak krehká finančná situacia.

“Finančné trhy sa už nejakú dobu pozerajú s veľkou dávkou obozretnosti na situáciu na Cypre a ďalší súvisiaci vývoj. Ich pozornosť sa výrazne zvýšila v sobotu večer, keď na trh prišla správa o tom, že prvý krát v histórii Európy budú zdanené bankové vklady ako určitá spoluúčasť na riešení problémov cyperského finančného systému.

Teraz sme v situácii, keď v utorok večer tento návrh cyperský parlament zamietol a nie len medzi cyperskými sporiteľmi a v tamojšom systéme, ale najmä v celom európskom finančnom systéme, panuje obrovská neistota. Je možné, že veľa sporiteľov krajinách ako Španielsko a Taliansko si situáciu vyloží tak, že bankám netreba veriť vôbec a nie len bankám, ale i európskym predstaviteľom, ktorí budú schopní urobiť čokoľvek pre udržanie akéhosi systému.  Peniaze si tak môžu začať vyberať a ukladať do iných finančných centier.

Ťaží z toho aktuálne dolár, aj keď nie veľmi razantne, ale o niečo viac z toho ťaží zlato, ktoré oproti doláru v poslednej dobe posilňuje, no ešte viac posilňuje oproti euru. Ďalší vývoj bude závisieť na tom, ako do doby otvorenia cyperských bánk zareagujú sporitelia na Cypre a aké budú signály o šírení nákazy v ďalších častiach južnej Európy.”

Radim Dohnal